Piknik

24.03.2021

Vonku je krásne. Po celom dome rozvoniavajú koláčiky. Pripravoval som sa na piknik. Vyrazil som na moje obľúbené miesto pri rieke Nitra, roztiahol deku a porozkladal jedlo.
"Au!" ozval sa tenký hlas. "Aaaau!" ozvalo sa už hlasnejšie a niečo
ma štiplo do zadku.

"Au!" teraz som už vykríkol ja. "Niečo ma poštípalo!"
"Prepáč, nechcel som, ale sadol si si na mňa!" ozvalo sa spod deky. Zdvihol som ju a pod ňou bol mravec.
"Neubližuj mi, prosím!" povedal vystrašene. "Ja som Tomáš. Bol som na prechádzke a hádzal kamene do mraveniska. Nahneval som tým kráľovnú Klementínu a zakliala ma na mravca, aby som pochopil, čo zlé som spravil. Snažil som sa pomáhať mravcom, ale tí ma medzi seba neprijali, vraj som lenivý. Teraz ma naháňa ježko a chce ma zožrať. Ja už nevládzem utekať. Chcem ísť za mamičkou, už ma iste hľadá." začal fňukať mravec Tomáš.
"A kde je ježko? Veď ho nikde nevidím!" spýtal som sa.
"Tam! V kríkoch, pri vode. Počúvaj ako funí." Na chvíľku sme stíchli a skutočne bolo počuť ježka.
"Idem ho pozrieť!" rozbehol som sa ku kríkom. Ako ma ježko zbadal, schúlil sa do pichľavého klbka.
"Neubližuj mi! Som Dežko. Kráľovná Klementína ma zakliala. Hambím sa povedať prečo, ale robil som veľmi zle prírode. Chcela, aby som pochopil, ako príroda trpí. Som veľmi hladný, tak som si vyhliadol najpomalejšieho mravca a snažím sa ho chytiť. Ale ani to sa mi nedarí. Neviem čo budem robiť. Ako mám zrušiť kliatbu?"
"Neboj, ja ti neublížim, poď za nami. Mám tu jabĺčka, ponúknem ťa a niečo vymyslíme."
"Aj ja si prosím!" ozve sa spod lista skorocelu. Vykukne odtiaľ malá húsenica a kýve sa na liste ako na hojdačke.
"Aj ty si zakliata?"
"Nie, ja nie som. Ja som Hanka, budúca dvorná dáma kráľovny Klementíny. Len musím narásť a dávať pozor, aby ma žiadne zvieratko nezjedlo. Ale teba poznám! Ty si Žochy! Veľa sa o tebe u nás v kráľovstve rozpráva. Veľmi pomáhaš prírode. Keby sa tak správali všetci, nikto by nebol zakliaty."
Tak som piknik zmenil na veľkú hostinu pre mravca, ježka a húsenicu. Medzitým nám húsenica rozprávala o kráľovnej Klementíne.
"Na dne rieky Nitra je veľké kráľovstvo. Žije tam kráľovná Klementína. Je to kráľovná tejto rieky. Stráži prírodu a učí ľudí správať sa k nej pekne. Je veľmi krásna a milá. Prichádza vždy s búrkou. Zahrmí a ukáže sa spolu s dúhou.".
"Pozri sa na mňa. Predtým som bol chlapec, teraz som mravec, nie je až taká dobrá ako hovoríš!"
"A ty si bol dobrý? Ubližoval si mravcom, ktorých kráľovná ochraňuje. Musíš si uvedomiť čo si spravil. Až potom ti Klementína odpustí a premení ťa späť na chlapca."
"Ja som si to už uvedomil, už som vyskúšal čo je to byť mravcom. Nedokážem pracovať ako oni. Nikdy som si nemyslel aký ťažký život majú. Môj život chlapca bol krásny, je mi za ním smutno. Ak kráľovná Klementína zruší kliatbu, budem pravidelne pomáhať mravcom a nosiť im jedlo, aby sa toľko nenarobili." povedal smutne Tomáš.
"A čo by si spravil ty ježko?" spýtal som sa. "On hádzal...Ty si hádzal odpadky do rieky, a tiež aj okolo rieky. Ubližoval húseniciam a jaštericam. Ako to chceš napraviť ježko, hm?" povedala húsenica Hanka.
"Ja sa hanbím. Nechcel som povedať čo som robil, ale je mi to veľmi ľúto. Keby ma kráľovná Klementína odkliala, chodil by som zbierať odpadky okolo rieky a pomáhať zvieratkám."
Húsenica Hanka sa začala zvláštne skrúcať. "Prosím odneste ma na strom. Už prišiel čas, musím si postaviť domček. Kráľovná si príde po mňa. Prajem vám veľa šťastia a občas ma prídite navštíviť."
"Čo sa to deje?" Vyľakaný som položil Hanku na konár. Zľakli sme sa čo sa s húsenicou Hankou deje. Tak som ju zaniesol na strom ako si želala. Tam sa obalila akýmsi divným obalom.
Zrazu sa zotmelo a silno zahrmelo. Z rieky sa vytiahla nádherná dúha a s ňou postava krásnej ženy.
"Vitajte! Vidím že ste si uvedomili ako ste ubližovali prírode. Príroda a zvieratká, ktoré sú pri rieke, v rieke a v tomto meste, sú pod mojou ochranou. Toto je moje kráľovstvo! Počula som o čom ste sa rozprávali s mojou dvornou dámou Hankou. Cítim, že to myslíte úprimne. Pokiaľ mi sľúbite, že budete prírodu ochraňovať a budete chodiť pomáhať zvieratkám v mojom kráľovstve, ostanete chlapcami. Pokiaľ tento sľub porušíte, premeníte sa naspäť na mravca a ježka a ostanete tak už navždy."
"Sľubujeme!" vykríkol Tomáš aj Dežko.
Zahrmelo ešte raz a obal, v ktorom bola zabalená húsenica Hanka sa začal otvárať. Zrazu z neho vyletel nádherný motýľ, ktorý pristál na prste kráľovnej Klementíny. Dúha sa vtiahla spolu s kráľovnou naspäť do rieky.
Je nedeľa. Vonku je krásne a sedím na deke spolu s dvoma chlapcami - mojimi novými kamarátmi. Lúka je plná motýľov, dvorných dám kráľovnej Klementíny.